Víťazný február alebo ako sa totalita dostala k moci u nás (II)
Košice . 17.2.2015
Február 1948 (resp. Víťazný február, čo bol výraz používaný v komunistickej historiografii) je pomenovanie komunistického puču v Československu, ktorý sa uskutočnil medzi 17. a 25. februárom v roku 1948. Dnes je vnímaný ako prechod od demokracii k totalite.
Streda 18. Februára
Na zasadaní užšej komisie Národného frontu odmieta Gottwald ako jej predseda jednať o vnútorných pomeroch tejto organizácie a situácii vo vláde. Tri nekomunistické strany sa rozhodujú bojkotovať schôdze vlády, kým nebude vykonané uznesenie vlády z 13. februára. Sociálnodemokratická strana je pre zmier a zachovanie Národného frontu. Prezident rokoval s národnými socialistami a podľa ich vyjadrenia podporil vyžadovanie prevedenie vládneho uznesenia z 13. februára. Ďalej bol údajne informovaný o plánovanej demisii, ale to neskôr popiera.
Štvrtok 19. februára
Nekomunistickí ministri podávajú demisiu.
V nekomunistických vládnych stranách prebiehajú mnohé rokovania, z ktorých vyplýva stále jednoznačnejšie rozhodnutie podať demisiu svojich ministrov. Komunisti sa snažia presvedčiť sociálnych demokratov k zmene postoja k uzneseniu o Bezpečnosti a k spoločnému vytvoreniu väčšinovej ľavicovej vlády, tí to však odmietajú. Nekomunistickí ministri plánujú znovu vyžadovať na vláde splnenie sporného uznesenia a v prípade, že sa tak nestane, ihneď podať demisiu. Správa o tomto rozhodnutí je tajne doručená Gottwaldovi. Gottwald informuje prezidenta, že nekomunistickí ministri chcú rozbiť vládu. Beneš odmieta úradnícku vládu a sľubuje, že v prípadnej novej vláde bude predsedom opäť Gottwald. Československá vládna kríza začína budiť pozornosť v zahraničí. Americký veľvyslanec Lawrence Steinhardt prerušuje svoj liečebný pobyt a vracia sa do funkcie. Do Prahy priletí aj námestník sovietskeho ministra zahraničia Valerian Zorin, ktorého údajným cieľom návštevy má byť rokovania o dodávkach obilia po katastrofálnom suchu v roku 1947. V skutočnosti k ničomu takému nedôjde. Hneď po prílete necháva Zorin prostredníctvom svojich ľudí v prezidentskej kancelárii odkázať Benešovi, že Sovietsky zväz sa v úsilí o koncentráciu moci v rukách komunistov nezastaví pred ničím, vrátane ozbrojeného zásahu.
Bývalý predseda sociálnej demokracie Bohumil Laušman uvádza vo svojich spomienkach napísaných začiatkom 50. rokov v emigrácii, že Gottwaldova kancelária bola priamou linkou spojená so sovietskym veľvyslanectvom a Gottwald a Zorin boli v neustálom kontakte. Zorin teda mal možnosť na základe Gottwaldových informácií kontrolovať a prípadne revidovať všetky kroky vedenia KSČ. S Benešom Zorin priame kontakty nemal, je teda zrejmé, že Gottwald a ďalší komunistickí predáci v kritickej chvíli vydierali prezidenta hrozbou sovietskej intervencie do Československa. Prezident Beneš tak opäť zažíval situáciu podobnú mníchovskej kríze v septembri 1938.