Víťazný február 1948 v relácii Noc v archíve

Utorok 17. februára

Začiatok vládnej krízy. Vláda má prerokovať správu ministra spravodlivosti o zneužívaní Bezpečnosti komunistami, ktorá súvisela s uznesením vlády z 13. februára 1948, ale predseda vlády K. Gottwald to odmieta z dôvodu neprítomnosti ministra vnútra. Ministri za národno socialistickú stranu, ľudovú stranu a demokratickú stranu (tri nekomunistické vládne strany) plánujú v prípade, že uznesenie vlády nebude splnené, podať demisiu. Spoliehajú sa na podporu sociálnych demokratov a na značné právomoci prezidenta. Ten mohol vymenovať úradnícku vládu a vypísať predčasné voľby, prípadne demisiu odmietnuť.

Gottwald informuje Beneša o úmysle nekomunistických strán ustanoviť úradnícku vládu, Beneš to odmieta a vyhlasuje, že v prípadnej novej vlády v nej budú predstavitelia všetkých strán. Ústredný výbor KSČ vyzýva pracujúci ľud k "ostražitosti a pripravenosti zasiahnuť proti reakcii" a vyhlasuje pohotovosť v Pražskej Štátnej bezpečnosti, spravodajských odboroch a u niekoľkých pohraničných vojenských plukov.

Štvrtok 19. februára

Nekomunistickí ministri podávajú demisiu.

V nekomunistických vládnych stranách prebiehajú mnohé rokovania, z ktorých vyplýva stále jednoznačnejšie rozhodnutie podať demisiu svojich ministrov. Komunisti sa snažia presvedčiť sociálnych demokratov k zmene postoja k uzneseniu o Bezpečnosti a k spoločnému vytvoreniu väčšinovej ľavicovej vlády, tí to však odmietajú. Nekomunistickí ministri plánujú znovu vyžadovať na vláde splnenie sporného uznesenia a v prípade, že sa tak nestane, ihneď podať demisiu. Správa o tomto rozhodnutí je tajne doručená Gottwaldovi. Gottwald informuje prezidenta, že nekomunistickí ministri chcú rozbiť vládu. Beneš odmieta úradnícku vládu a sľubuje, že v prípadnej novej vláde bude predsedom opäť Gottwald. Československá vládna kríza začína budiť pozornosť v zahraničí. Americký veľvyslanec Lawrence Steinhardt prerušuje svoj liečebný pobyt a vracia sa do funkcie. Do Prahy priletí aj námestník sovietskeho ministra zahraničia Valerian Zorin, ktorého údajným cieľom návštevy má byť rokovania o dodávkach obilia po katastrofálnom suchu v roku 1947. V skutočnosti k ničomu takému nedôjde. Hneď po prílete necháva Zorin prostredníctvom svojich ľudí v prezidentskej kancelárii odkázať Benešovi, že Sovietsky zväz sa v úsilí o koncentráciu moci v rukách komunistov nezastaví pred ničím, vrátane ozbrojeného zásahu.

Bývalý predseda sociálnej demokracie Bohumil Laušman uvádza vo svojich spomienkach napísaných začiatkom 50. rokov v emigrácii, že Gottwaldova kancelária bola priamou linkou spojená so sovietskym veľvyslanectvom a Gottwald a Zorin boli v neustálom kontakte. Zorin teda mal možnosť na základe Gottwaldových informácií kontrolovať a prípadne revidovať všetky kroky vedenia KSČ. S Benešom Zorin priame kontakty nemal, je teda zrejmé, že Gottwald a ďalší komunistickí predáci v kritickej chvíli vydierali prezidenta hrozbou sovietskej intervencie do Československa. Prezident Beneš tak opäť zažíval situáciu podobnú mníchovskej kríze v septembri 1938.

Piatok 20. februára

Na plánovanú schôdzu vlády sa dostavili iba komunisti a sociálni demokrati. Miesto prítomnosti ostatných ministrov dostal predseda vlády Gottwald od ministrov za Československú stranu národno-socialistickú dve formálne písomné žiadosti na splnenie vládneho uznesenia. Na prvú z nich písomne odpovedal, že o záležitosti sa bude ešte len rokovať. Ministri troch nekomunistických vládnych strán podávajú demisiu a informujú o tom ministra zahraničia Jana Masaryka. Ten ju odmieta. Sociálni demokrati trvajú na tom, že nepodajú demisiu ani sa nepripoja ku komunistom. Prezident republiky teda dostáva správu len o demisii ministrov troch strán. Gottwald jedná s prezidentom a navrhuje mu prijatie demisie a následné doplnenie vlády podľa komunistického návrhu. KSČ na svoju podporu plánuje zvolať veľkú demonštráciu na Staromestskom námestí.

Zo ZSSR prichádza do Rakúska ďalších 18 tisíc sovietskych vojakov a zaujíma postavenie okolo československých hraníc.

Nedeľa 22. februára

V Priemyselnom paláci v Prahe sa konal zjazd závodných rád a odborov, kde všetku iniciatívu prevzali komunisti. Výsledná rezolúcia vyslovila podporu Gottwaldovi, požadovala ďalšie znárodňovanie a schválila vyhlásenie jednohodinového generálneho štrajku na 24. februára. Komunisti sa stále snažia prinútiť sociálnu demokraciu k spoločnému vstupu do novej vlády. Prezident oznamuje, že je pripravený demisiu ministrov prijať. Na základe vymyslenej správy o údajnom nebezpečenstve ozbrojeného puču sú zatýkaní politickí odporcovia KSČ, ozbrojujú sa Ľudové milície a konajú sa prehliadky v straníckych sekretariátoch. Na príkaz ministra vnútra sú v Prahe strážené mosty, strategické budovy a rozhlas a prichádzajú vojenské sily z pohraničných oblastí. Sovietskej komunistickej noviny Pravda uverejňujú text podporujúci československých komunistov v ich úsilí.

Pondelok 23. februára

Štátna bezpečnosť (tajná polícia) zatýka príslušníkov strán, ktorých ministri podali demisiu. Prebiehajú akcie smerujúce k obmedzeniu činnosti nekomunistických strán. Komunisti zo Zboru národnej bezpečnosti vtrhnú do sekretariátu národno socialistickej strany a hľadajú tu zbrane a dokumenty o "podvratnej činnosti". Na pokyn ÚV KSČ sa začínajú vytvárať jednotky Ľudových milícií. Akčné výbory vyzývajú nekomunistických ministrov k odchodu z ministerstiev. Sociálni demokrati sa odmietajú vyjadriť k svojej účasti vo vláde, ale podporujú znárodňovania. Vykonávajú sa domové prehliadky. Predstavitelia nekomunistických strán stále vyhlasujú, že veria v mierové vyriešenie krízy s pomocou prezidenta Beneša. Prezident sa snaží prinútiť Gottwalda k udržaniu starého Národného frontu, ten to však odmieta. Beneš trvá na svojom stanovisku a informuje ministrov národno socialistickej strany, že komunistickému nátlaku neustúpi a že nevymenuje vládu, v ktorej by neboli zastúpené všetky strany. Prezidenta podporil sprievod viac ako desiatich tisíc národno socialistických vysokoškolákov a ich priaznivcov, ktorí sa vydali na Pražský hrad.

Streda 25. februára

Komunisti robia ďalšie kroky k nahradeniu Národného frontu, zriaďuje sa Ústredný akčný výbor Národného frontu. Zúčastňujú sa ho tiež sociálni demokrati, významné osobnosti, odbory. Predstavitelia národných socialistov chcú rokovať s prezidentom, ale ten ich neprijíma. Od komunistov dostáva listinu novej vlády a sľubuje urobiť rýchle rozhodnutie. 

Komunisti pokračujú v nátlaku a od rána pripravujú veľkú demonštráciu na Václavskom námestí, ktorá sa má v prípade prezidentovho odporu presunúť na Hradčany.  V pohotovosti je 6 tisíc ozbrojených členov Ľudových milícií a tiež "Svobodove" tanky okolo Prahy. V 16:30 popoludní prezident krátko jedná s Gottwaldom. Oznamuje, že prijíma demisiu ministrov a súhlasí s doplnením vlády podľa Gottwaldova návrhu.