PIATOK TRINÁSTEHO 2015

Práve v strede festivalu Matrioshka a tesne po podujatí NA VÝSLUCHU s Petrom Placákom, ktoré prebehlo v košickom kníhkupectve ARTFORUM, nás zastihla jedna smutná správa a vzápätí druhá smutná správa. Obidve sa nás týkajú a obe nás zasiahli ako šok z jasného neba. V Paríži teroristický útok na nevinných ľudí, ktorý prebehol na viacerých miestach súčasne a o pár sto kilometrov ďalej na západ a na sever, na toľko ním milovanom ostrove ISLAND, nás opustil Juraj Kušnierik. 

.Juraj

Zatiaľ čo jedna smutná udalosť bola dlhodobo vopred plánovaná a nie je len dielom náhodne okoloidúceho pomätenca, druhá prišla nečakane a vzala nám niekoho, koho sme osobne poznali aj my, a ktorého hlas sme mali možnosť počúvať všetci skrz rádioprijímače či televízne obrazovky. A počúval sa veľmi príjemne. Nielen pre zafarbenie hlasu, ale hlavne pre slová a myšlienky, ktoré sa éterom niesli. Hudobný nadšenec, fanúšik a milovník Islandskej hudby, verný podporovateľ a pevná súčasť značky ARTFORUM, večne s "dobráckym" úsmevom na tvári. Jedinečnosť Juraja sme si uvedomovali každý už počas jeho prítomnosti medzi nami. Aj jeho nenahraditeľnosť. Ale nikoho z nás nenapadlo, že taká chvíľa vôbec môže nastať. Žiaľ prišla, a prišla tak nečakane... Juraj, ďakujeme. 

.Paríž

A medzitým v Paríži sa odohrala iná smutná udalosť. Akt dôsledného plánovania, čin, ktorý sa už nedá vrátiť rovnako ako množstvo nevinných životov ľudí, ktoré pri ňom vyhasli. Paríž, ako symbol Európy sa stal terčom a miestom vraždenia. Tragédia, ktorá má zmeniť nás, naše myslenie, náš strach v nás ale aj obavy o našich blízkych. Paríž sme aj my. Som to aj ja. Útok na Paríž, je rovnako útokom aj na toto mesto. Nedá sa ani presne opísať slovami, čo aktuálne cítime, ale Člověk v tísni to vystihol veľmi pekne aj za nás: "Úmyslné vraždění civilistů v ulicích a koncertních sálech je ten nejpodlejší čin, kterého se může člověk dopustit. Přejeme si, aby strach a chaos, které se snaží teroristé rozšiřovat, nepřevládly nad rozumem a naší schopností rozlišovat".

Nikdy sme si nemysleli že slogan nášho festivalu Do not let absurdity destroy humanity, ktorým reflektujeme dobu minulú, je heslom tak aktuálnym pre súčasnosť a všetko to, čo sa deje okolo nás a prežívame práve teraz. Budeme sa ho držať aj naďalej.