NABRAŤ TEN SPRÁVNY AZIMUT

Košice . 31.5.2016

Čoskoro sa nám tento rok prehupne do druhej polovice a tak je dobré sa obhliadnuť aj dozadu, najprv do ľavého a potom aj do pravého spätného zrkadla, aby sme vzápätí skontrolovali svoj zjav vo vnútornom, mierne sa upravili ak treba, a vydali sa na ďalšiu púť vpred.

V tomto roku pána MMXVI sa naša posádka rozrástla o ďalšieho člena. Katarína Živanovič nie je odtiaľ a nie je ani zo Slovenska. A nie je ani z jednej členských krajín EÚ. O to výraznejšie vníma mnoho súvislostí na našej ceste, ktoré nám unikajú a ktorými si jej krajina prešla. Verte alebo nie, v Belehrade si užila svoje.

Po zbežnej kontrole oleja v motore sa nám v januári podarilo naštartovať našu Škodu 120 a zviesť nielen Sajfu z Fun rádia a youtubera Expl0ited, ale aj celý tím PS Digital, ktorý kampaň #dzivoKE vymyslel a realizoval. Palec hore Blažka a zdravíme aj Ivetku. V tomto mrazivom období naša ZELDA papala 17 litrov každých 100km a ako zákusok 1liter motorového oleja.

Mesiac február bol opäť výnimočný. Nielen tým, že mal 29 dní, ale aj tým, že sme sa osobne vybrali podporiť „politický“ proces s košickými výtvarníkmi, Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza do veľkomesta Svidník. Popri tom sa nám podarilo s jedným miestnym zameniť eurá za bony, pre pamätníkov odberný poukaz na nákup exportného zbožia, v kurze 1:1 a navštíviť Pamätník na Dukle. Ten už má svoju pôvodnú podobu z roku 1949 podľa architektonického návrhu architekta Jozefa Grusa.

V marci sme sa rozhodli vycestovať. Do zahraničia. Najprv to bolo na východ, do mesta Užhorod, kde sme lámali bariéry medzi mladými ľuďmi v programe Karpatskej nadácie Generation 2020. A následne na západ, do Ostravy s prestupom v Žiline, do mesta baníkov, len nedávno Európskeho mesta športu ale hlavne mesta s dobrou kultúrou. Ne(s)klamali. A keďže sme sa dozvedeli, že s nami rátajú v programe Escalator 2016 aj v tomto roku, hneď sme sa do rodných Košíc vrátili to osláviť.

V apríli sme sa opäť spojili s Ukrajinou. Tento krát prostredníctvom knihy „Rusko, Ukrajina a my“ od Alexandra Dulebu. Keďže sme si tú cestu do košického kníhkupectva Artforum poriadne skrátili, vykompenzovali sme to cestou do krajiny, ktorú čaká ťažké rozhodnutie: Zotrvať v EÚ alebo Brexit. My sme sa sústredili na festival D&AD, niečo ako Národná cena za dizajn na Slovensku ale v svetovom merítku, kde nás prekvapili chalani zo štúdia 436 a spolu s nimi aj Ľuboš. Pri jednom z vystavovaných plagátov si človek povie: Tá Biela noc je super a tá Zuzana to robí veľmi dobre. Viď plagát AUDI a Onishi Yasuaki. Zdravíme a letíme.

V máji sme zúčastnili konferencie Place 2016, Noci literatúry, a boli sa rozlúčiť s Drevenicami na Furči, najobľúbenejším miestom podľa reakcií turistov v rámci našej Authentic Košice tour. Kým ráno sme spoznali zástupcov Ústavu pre studium totalitných režimov v Prahe a na obed nás prijali v Centre pre dokumentáciu totalitných režimov, večerali sme už doma spolu s Havranom v Tabačke.

Čo v júni? Po viachodinovom sedení s naším írskym mentorom Sandym, niekoľkodňových spoločných diskusiách s Katarínou a prvom stretnutí všetkých účastníkov v tohtoročnom programe Escalator, nás čaká spoločný jeden celý študijný týždeň strávený mimo metropoly východného Slovenska no stále na východnom pobreží. Ale dovtedy nás čaká otváračka kina Úsmev, ochutnávačka pouličného občerstvenia Robin street food a Artfilm festival v Košiciach. A čo je na tom najlepšie? Že to všetko môžeme prežívať spolu s vami.